Bizarnou ale vplyvnou formou politickej propagandy sa stalo strašenie troma záchodmi alebo 72 pohlaviami. Nedávno to vyústilo až do návrhu dvoch pohlaví do ústavy. Odkiaľ sa to vlastne berie a ako to vzniká?

Na internete sa šíria aj čisté výmysly ako napríklad video, ktoré v úvode podcastu opisuje Veronika Frankovská z Demagogu. Bolo vygenerované cez AI a zobrazuje športovkyňu s penisom.

Kde sú hranice legitímnych polemík, ktoré sa v tejto oblasti vedú aj v zahraničí?

Na Slovensku nie je jediný politik alebo politička, ktorý by presadzoval niečo ako 72 pohlaví, je to vymyslená respektíve importovaná téma. Pôvod tohto príbehu pochádza ešte z roku 2014, kedy sa Facebook rozhodol v USA a v UK ponúkať užívateľom zoznam rodových identít.

“My sa držíme základného delenia vychádzajúceho zo skratky LGBTI, čiže lesby, gejovia a bisexuálni ľudia, transrodoví ľudia a intersexualita. Ďalšie delenia a kategórie pre nás nemajú až taký významný zmysel.” hovorí Martin Macko.

Opisuje aj vplyv zahraničnej debaty na Slovensko: “Sme veľmi ovplyvnení debatou v USA, kde existujú akoby dva extrémy. Jeden chce úplne zabrániť emancipačnému hnutiu gejov, lesieb a transrodových ľudí dosiahnuť čokoľvek a na druhej strane je absolutistické chápanie práv.”

Macko popisuje aj chyby, ktoré urobili zástancovia práv LGBTI v USA: “Základný problém, ktorý nastal v USA po tom, ako bola dosiahnutá rovnosť v manželstvách pred 10-timi rokmi, demokratická strana a aktivisti akoby očakávali, že ľudia, ktorí podporovali manželstvá párov rovnakého pohlavia, budú automaticky aj za práva transrodových ľudí. Bez toho, aby sa im to vysvetlilo, bez toho, aby prešli dlhoročnou kampaňou a vzdelávaním. Toto bola základná chyba.”

„Človek namiesto toho, aby začal jesť zdravo a niečo so sebou urobil, si radšej strčí do zadku hadicu a urobí si klystír. A myslí si, že môže ďalej papať sladkosti,“ hovorí lekár a lovec šarlatánov Roland Oravský. Podcast TELO si môžete vypočuť po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.

Medzi trendy v oblasti krásy patria aj lososie spermie. Ani to však nie je najväčšia hlúposť, akú kedy lovec šarlatánov počul. V rozhovore sme sa okrem iného rozprávali aj o fenoméne antioxidantov, detoxe, kyvadlách, koenzýme Q10 a šarlatánoch. Oravský jasne označuje homeopatiu za hoax a v medicíne sa riadi dôkazmi a výskumami, ktoré prináša veda.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

1. Je antioxidant len reklamná nálepka?

2. Ako komunikovať s blízkymi, ktorí veria na homeopatiu a liečivé kamene

3. Lekári nesú za pacienta zodpovednosť, šarlatáni nie, ako je to možné?

4. Či máme dávať v diskusii priestor lekárom aj antivaxerom súčasne

5. Ako zvýšiť dôveru vo vedeckú obec

6. Čo je najväčšia hlúposť, akú kedy počul.

Rozhovor viedla Henrieta Hanáková. Úvod a záver načítala Martina Beňová.

„Človek namiesto toho, aby začal jesť zdravo a niečo so sebou urobil, si radšej strčí do zadku hadicu a urobí si klystír. A myslí si, že môže ďalej papať sladkosti,“ hovorí lekár a lovec šarlatánov Roland Oravský. Podcast TELO si môžete vypočuť po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.

Medzi trendy v oblasti krásy patria aj lososie spermie. Ani to však nie je najväčšia hlúposť, akú kedy lovec šarlatánov počul. V rozhovore sme sa okrem iného rozprávali aj o fenoméne antioxidantov, detoxe, kyvadlách, koenzýme Q10 a šarlatánoch. Oravský jasne označuje homeopatiu za hoax a v medicíne sa riadi dôkazmi a výskumami, ktoré prináša veda.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

1. Je antioxidant len reklamná nálepka?

2. Ako komunikovať s blízkymi, ktorí veria na homeopatiu a liečivé kamene

3. Lekári nesú za pacienta zodpovednosť, šarlatáni nie, ako je to možné?

4. Či máme dávať v diskusii priestor lekárom aj antivaxerom súčasne

5. Ako zvýšiť dôveru vo vedeckú obec

6. Čo je najväčšia hlúposť, akú kedy počul.

Rozhovor viedla Henrieta Hanáková. Úvod a záver načítala Martina Beňová.

Generálny riaditeľ ŠK Slovan Bratislava Ivan Kmotrík ml. avizoval, že počas leta budú padať prestupové rekordy. Klub priviedol viacerých perspektívnych hráčov s potenciálom ďalšieho rozvoja a následného predaja, no fanúšikovia sa pýtajú, kde sú sľúbené rekordné posily.

„Urobili sme doposiaľ najväčšie transfery, podarilo sa nám prekonať slovenský rekord v rámci prestupov. Avšak ono to nie je o tom, aby sme teraz nasilu vyhadzovali 3, 4, 5 miliónov. Všetci v klube sme s príchodmi spokojní. Verím, že fanúšikovia nakoniec naše kroky pochopia a dajú nám za pravdu, že tie rozhodnutia boli správne,” povedal Ivan Kmotrík ml. vo veľkom rozhovore pre ŠPORT.sk.

• Je aj tréner Weiss spokojný s prestupmi?
• Zostanú Strelec, Takáč alebo Marcelli?
• Prečo sa chvíľu zdalo, že Haraslínov návrat je blízko?
• Ktorý hráč si tesne pred podpisom rozmyslel návrat do Slovana?
• Ako je to s návratmi Čavriča, Šporara či príchodom Boženíka?
• Aké sú novinky o vstupe zahraničného investora?
• Je pripravený vzdať sa funkcie generálneho riaditeľa?
• Kde vidí Slovan o rok a o päť rokov?

Niektorú z jeho fotiek videl zrejme každý slovenský fanúšik športu. Martin Baumann sa venuje športovej fotografii v agentúre TASR vyše 20 rokov a chodieva na najväčšie svetové podujatia. Či už legendárny nájazd Pavla Demitru, alebo zlaté olympijské emócie Petry Vlhovej, ale aj jej zranenie, sú zachytené práve cez jeho objektív. Aká je táto práca krásna, ale aj náročná? Aj o tom hovoril v novej časti Olympijského videocastu.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

• či je ťažšie fotiť šport, alebo politiku
• prečo je niekedy peklo fotiť lyžovanie
• prečo mu ide vyskočiť srdce, keď ide Vlhová
• koľko techniky pri sebe nosí
• čo hovorí na fotenie na telefón a kedy naň fotil
• ako vidíte jeho fotky už pár minút po tom, čo ich odfotí
• ktorý šport sa ťažko fotí
• ako si „vyberá bránky”
• ktoré legendárne fotky majú najväčšiu emóciu

Spoločnosť Volkswagen si určite všíma kauzu, ktorá sa spustila okolo dúhovej vlajky, myslí si ekonomický diplomat Peter Kolesár. Zodpovedá tomu aj reakcia generálneho riaditeľa Wolframa Kircherta. Ten odmietol stretnutie s europoslancami Ľubošom Blahom a Erikom Kaliňákom, ktorí sa zastávajú prepusteného pracovníka.

Bola by to úplne iná vec, keby túto kauzu neživili europoslanci ale niekto z vlády. Ak by politické ataky pokračovali, mohlo by to mať dopad na podnikateľské rozhodnutia.

Nahrával Vladimír Amrich.

Do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie mladý slovenský hokejový talent Michal Prádel, ktorý sa nedávno stal šiestym vybraným brankárom v tohtoročnom drafte do NHL, kde po ňom siahol klub Detroit Red Wings. Mladík z Oravy, ktorý hrával za projekt Slovensko a neskôr pokračoval v USHL, otvorene porozprával o svojej draftovej skúsenosti, brankárskom remesle i plánoch do budúcnosti.

Michal Prádel v rozhovore s moderátormi Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom odhalil svoj pohľad na úspešné vystúpenie na MS v hokeji do 18 rokov, kde Slovensko skončilo tesne pod stupňami víťazov na štvrtom mieste. Gólman detailne opísal, ako sa vyrovnáva s tlakom veľkých zápasov i prípadnými neúspechmi, pričom prekvapuje pokojným prístupom.

„V tom momente som si určite nepovedal, že ma to posunulo vpred,” hovorí o ťažkých momentoch v kariére, no s odstupom času vidí aj v neúspechoch príležitosť na rast.

Diváci sa dozvedia, čo mu v Detroite poradili skúsené legendy ako Steve Yzerman či Nicklas Lidström, ale aj to, aký je jeho brankársky vzor. Na rozdiel od fanúšikov, ktorí milujú efektné zákroky, Michal Prádel obdivuje Connora Hellebuycka pre jeho čítanie hry a vykrývanie priestoru.

V príjemnej, miestami vtipnej debate nechýbajú otázky o jeho preddraftových očakávaniach, plánoch študovať na americkej univerzite, ani to, kam by zobral Stanley Cup, ak by sa mu ho podarilo vyhrať. Zistite, ako vníma konkurenciu v organizácii Detroit Red Wings a aká dlhá je podľa neho cesta gólmana do NHL.

V uplynulých rokoch sa rast produktivity, ktorý je dôležitý pre rast ekonomiky, mierne zrýchlil. Na citeľné zlepšenie životnej úrovne to však nestačí.

To, čo sme sa na škole naučili pred 20 rokmi, v modernom hospodárstve nestačí. Potrebujeme inovovať, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm, riaditeľ odboru prierezových iniciatív v Národnej banke Slovenska, Branislav Reľovský. Spolu s kolegami už päť rokov pravidelne vykonávajú hĺbkovú kontrolu našej ekonomiky.

Ak chceme čeliť výzvam 21. storočia, musíme s populáciou pracovať a zvyšovať jej produktivitu. Zahraniční investori však do krajiny prinášajú málo kapitálu a ani domáci investori nie sú dostatočne motivovaní zlepšovať hospodárstvo. Zaujímavosťou je, že generácia mileniálov síce zarába viac ako ich rodičia, no naozaj bohatých ľudí je medzi mladšími ročníkmi menej.

Nahrával Vladimír Amrich.