Spoločnosť Volkswagen si určite všíma kauzu, ktorá sa spustila okolo dúhovej vlajky, myslí si ekonomický diplomat Peter Kolesár. Zodpovedá tomu aj reakcia generálneho riaditeľa Wolframa Kircherta. Ten odmietol stretnutie s europoslancami Ľubošom Blahom a Erikom Kaliňákom, ktorí sa zastávajú prepusteného pracovníka.

Bola by to úplne iná vec, keby túto kauzu neživili europoslanci ale niekto z vlády. Ak by politické ataky pokračovali, mohlo by to mať dopad na podnikateľské rozhodnutia.

Nahrával Vladimír Amrich.

V uplynulých rokoch sa rast produktivity, ktorý je dôležitý pre rast ekonomiky, mierne zrýchlil. Na citeľné zlepšenie životnej úrovne to však nestačí.

To, čo sme sa na škole naučili pred 20 rokmi, v modernom hospodárstve nestačí. Potrebujeme inovovať, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm, riaditeľ odboru prierezových iniciatív v Národnej banke Slovenska, Branislav Reľovský. Spolu s kolegami už päť rokov pravidelne vykonávajú hĺbkovú kontrolu našej ekonomiky.

Ak chceme čeliť výzvam 21. storočia, musíme s populáciou pracovať a zvyšovať jej produktivitu. Zahraniční investori však do krajiny prinášajú málo kapitálu a ani domáci investori nie sú dostatočne motivovaní zlepšovať hospodárstvo. Zaujímavosťou je, že generácia mileniálov síce zarába viac ako ich rodičia, no naozaj bohatých ľudí je medzi mladšími ročníkmi menej.

Nahrával Vladimír Amrich.

Bratislavou už najbližší víkend prejde pochod hrdosti - pride. V čase kedy parlament čaká hlasovanie o novele základného dokumentu štátu, ktorá ignoruje existenciu intersex ľudí a čiastočne obmedzuje adopcie, má byť podujatie hlučnejšie a politickejšie.

„V súčasnosti je pre nás najväčší zásah snaha zmeniť ústavu. Je problematické, ako sa chápe národná identita, ktorá má byť chránená pred EÚ. Našou národnou identitou má byť homofóbia. Pretože novela ústavy hovorí, že LGBTI ľudia nebudú uzatvárať manželstvá, že transrodoví ľudia nebudú môcť žiť so svojou identitou a meniť si doklady. Argumentuje sa len témami, ktoré súvisia s právami LGBTI ľudí,“ hovorí Martin Macko.

Zoroslav Kollár je vplyvný konkurzný právnik, ktorého meno sa nachádza na mafiánskych zoznamoch. Má povesť človeka, ktorý dokázal na súdoch vybaviť takmer všetko. Minulý mesiac podal minister spravodlivosti Boris Susko s cieľom zvrátiť právoplatný rozsudok nad odsúdeným podnikateľom, ktorý uzatvoril dohodu o vine a treste.

Kollár teraz zakladá politickú stranu. O jeho plánoch a prepojeniach na koaličné strany sa budeme rozprávať s reportérom politického oddelenia Tomášom Kyselom a investigatívnym reportérom Martinom Turčekom.

Politický redaktor Tomáš Kyseľ v podcaste Aktuality Nahlas opísal, ako sa mu podarilo zistiť, že prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho zafinancovala firma jeho sestry, aký signál je to pre voličov Hlasu, ale aj či strane hrozí pokuta za porušenie zákona.

Peter Pellegrini je prezidentom viac ako rok, no až doteraz nebolo jasné, kto financoval jeho prezidentskú kampaň. Špekulovalo sa, že pol milióna eur získal iba z darov od strany Hlas.

Oficiálnej odpovede sa verejnosť dočkala až teraz. Politický redaktor Aktuality.sk Tomáš Kyseľ zistil, že Hlas si minulý rok požičal 300-tisíc eur od firmy Element Business, ktorá patrí prezidentovej sestre Eve Pellegrini. O takejto pôžičke až doposiaľ neinformoval, aj keď túto povinnosť politickým stranám ukladá zákon.

„To, že to až doteraz tak neurobili, vrhá tieň podozrenia na celú kampaň Petra Pellegriniho,“ hovorí v podcaste Aktuality Nahlas Tomáš Kyseľ. Zároveň upozorňuje, že koaličnej strane Hlas za takéto konanie hrozí sankcia vo výške do 5-tisíc eur.

„Háčik je v tom, že štátna komisia, do ktorej kompetencie spadá riešenie takýchto situácií, patrí pod ministerstvo vnútra. Tomu šéfuje predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok, takže je otázne, ako to celé dopadne,“ dodáva redaktor.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

8 372 – číslo, ktoré je aj po tridsiatich rokoch výčitkou medzinárodnému spoločenstvu. Zachytáva počet obetí masakry v bosnianskej Srebrenici. 8 372 mužov, ktorí našli smrť guľkou do hlavy z rúk ozbrojencov generála Ratka Mladiča. Len preto, že boli moslimovia.

V masových hroboch v neďalekom Potočari tak našli miesto chlapci od 12 rokov po 77 ročných starcov. 8 372 popravených obetí genocídy. Približne polovica z mužov, ktorým sa vtedy nepodarilo či nevládali utiecť zo Srebrenice. Aj po tridsiatich rokoch zostáva tento masaker - svetom uznaný za genocídu - mementom. Zvlášť dnes, keď sme svedkami nových krvavých konfliktov na Ukrajine či v Gaze.

Aj preto si ani po troch dekádach genocídu zo Srebrenice nemôžeme dovoliť obísť. Sprievodcom nám bude kolega Pavol Štrba, ktorý ju pred časom navštívil. Zažil miesta, ktoré ju pripomínajú a oživil ich v rozhovoroch s pozostalými.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na trenčianskom letisku sa začína tohtoročná Pohoda. Pred svojou tridsiatkou vlastne už kultový hudobný festival, ktorý však nekončí len pri hudbe. Vytvára priestor aj pre slobodnú diskusiu, kritické myslenie a stretnutia – a áno aj generácií. Veď jeho 29 ročníkov znamená, že účastníci tých prvých už vychovali ďalšiu generáciu návštevníkov.

Ani tohtoročná Pohoda sa nezaobíde bez Aktualít a ich diskusií. Ponúkneme debaty o konfliktoch v Gaze, Ukrajine, o spravodlivosti na slovenský spôsob, sociálnych médiách a ich impakte na krajinu, o umelej inteligencii, ale i o tom, čo robí muža mužom. A tiež živé nahrávanie populárneho podcastu Bárdy & Káčer.

Čo môžete vo festivalovom „pohodovom“ Trenčíne od Aktualít očakávať? Na to sa pozrieme s Petrom Bárdym, ktorý šéfredaktorsky zastrešuje nielen Aktuality, ale aj ich „Pohodový“ tím.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Malý či žiadny pokrok v oblasti právneho štátu. Pre Slovensko ho konštatuje Európska komisia vo svojej výročnej správe o stave právneho štátu, ktorú vydáva od roku 2020.

Bez pokroku pri stíhaní vysokej korupcie, naďalej prisilné postavenie generálneho prokurátora, absentujúca regulácia lobingu, bezzubé majetkové priznania politikov.

Rovnako bez pokroku pri posilňovaní nezávislosti verejnoprávnej STVR, právnej ochrany novinárov či naďalej pričasté využívanie expresne rýchleho prijímania legislatívy.

Brusel nám tak opakovane odporúča prijať konkrétne legislatívne a systémové opatrenia, ktoré by posilnili dôveru v právny štát.

Prečo Slovensko stagnuje? Kto za to zodpovedá a ako z toho von? Otázky pre Katarínu Batkovú z mimovládnej organizácie Via Iuris.

„Dôležité je povedať, že správa Európskej komisie nie je robená len tak. Môže mať podstatný vplyv na to, ako komisia rozbehne tzv. konanie o kondicionalite. A teda ide o podmienenosť eurofondami,“ upozorňuje Batková.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.